Čerpanie sociálneho fondu a jeho použitie pre zamestnancov

Zdaňované a nezdaňované príspevky zo SF. Zrušenie % limitov na čerpanie. Príklady a všetko dôležité.

Novela  zákona o dani z príjmov platná od 1.1.2011 zaviedla novinky v oblasti čerpania prostriedkov zo sociálneho fondu a zároveň novely zákonov o zdravotnom a sociálnom poistení ustanovili, že prostriedky poskytnuté zo sociálneho fondu sú za určitých podmienok vymeriavacím základom na platenie odvodov do poisťovní.

Aj po tomto dátume a novelách zákonov však existujú možnosti, ako zamestnancom vyplatiť príspevky zo sociálneho fondu tak, aby neboli zdanené a aby z nich ani zamestnávateľ, ani zamestnanec neplatili žiadne odvody.

Podľa zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené:

• príspevky na zabezpečenie stravovania,
• príspevky na nealkoholické nápoje poskytované zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
• príspevky na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia ktoré vlastní zamestnávateľ a poskytne ho zamestnancom alebo
• príspevky na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia ktoré nevlastní zamestnávateľ ale prenajme si ho od jeho majiteľa a poskytne ho zamestnancom.

Preto ak chce zamestnávateľ čerpať sociálny fond bez toho, aby zamestnanec platil dane a odvody, má možnosti čerpať sociálny fond nasledovne:

• na dotáciu stravovania zamestnancov nad zákonom stanovený limit (limit stanovený v Zákonníku práce je 55% z ceny jedla, resp. stravného lístka),
• na úhradu za využitie rekreačného zariadenia vašimi zamestnancami (rekreačné pobyty),
• na úhradu zdravotníckemu zariadeniu – napríklad za nadštandardnú starostlivosť poskytnutú zamestnancom,
• na úhradu za športové zariadenie – napríklad za prenájom telocvične, fitnes, plavárne, sauny…

Pričom pri úhrade za rekreačné, zdravotnícke, športové zariadenie a pod.  musí postupovať tak, že zamestnávateľ si toto zariadenie, resp. poskytované služby prenajme od majiteľa zariadenia a úhrada za zariadenie ide priamo majiteľovi.

Príklad:

Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodli, že zamestnávateľ prispeje zamestnancovi zo sociálneho fondu členský príspevok vo  fitnescentre na športové aktivity zamestnanca na rok 2012.

Zamestnávateľ mohol postupovať aj iným spôsobom a tak umožniť zamestnancovi využívať športové aktivity v uvedenom fitnescentre bez toho, aby musel zamestnanec tento príspevok zdaňovať. Zamestnávateľ si mohol toto zariadenie prenajať na určitý počet hodín v roku na svoje meno a takto prenajaté zariadenie poskytnúť zamestnancovi.  V tomto prípade, by zamestnanec odvody ani preddavok na daň z príjmov neplatil.

Príspevok na stravovanie

Najjednoduchším spôsobom prostriedkov sociálneho fondu je úhrada stravného zamestnancom. Zákon o dani z príjmov dáva zamestnávateľovi možnosť uplatniť v daňových výdavkoch 55% ceny stravného lístka z najnižšej sumy stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste, t.j. 55% z čiastky 3,80 euro = 2,09 euro.

Zostatok ceny stravného lístka vo výške 45% môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom z prostriedkov sociálneho fondu a poskytnúť im tak stravovanie zdarma bez toho, aby mali povinnosť odvodov alebo preddavkov na daň z príjmov. Zamestnávateľ nemusí využiť možnosť poskytnúť celú výšku 45% stravného z prostriedkov sociálneho fondu, môže poskytnúť aj nižšiu čiastku a zamestnanci doplatia zostatok.

Jednoduchým spôsobom čerpania prostriedkov sociálneho fondu je zabezpečenie pitného režimu v priestoroch pracoviska pre zamestnancov. Tak isto zamestnávateľ môže uzatvoriť zmluvu so zdravotníckym zariadením, v ktorej sa dohodnú o poskytnutí nadštandardnej zdravotnej starostlivosti pre zamestnancov. Zmluva bude uzatvorená v mene zamestnávateľa a tak isto daňový doklad za poskytnuté služby bude vystavený na zamestnávateľa. V tomto prípade takto poskytnutá zdravotná starostlivosť bude pre zamestnanca príjmom, z ktorého nie je povinný platiť odvody ani preddavok na daň z príjmov.

Živnostník a tvorba fondu

Podľa zákona o sociálnom fonde sa za zamestnávateľa považuje fyzická osoba s bydliskom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere (§ 11 Zákonníka práce) alebo v služobnom pomere, to znamená v pracovnom pomere okrem zamestnancov zamestnaných na dohody.

jl