Konateľ s.r.o. - štatutár, aké platí odvody a daň?

Pri založení obchodnej spoločnosti sa väčšina spoločníkov zamýšľa nad tým, v akom postavení by mali v spoločnosti vystupovať a čo je pre nich ako aj pre spoločnosť najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce z hľadiska financií.

Spoločník ako konateľ alebo zamestnanec s.r.o.

Spoločníci obchodných spoločností môžu vystupovať voči obchodnej spoločnosti v rôznych postaveniach, či už ako zamestnanec, spoločník, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom a poberá odmenu za výkon svojej funkcie alebo ako spoločník, ktorému sa vypláca podiel na zisku dosiahnutý v obchodnej spoločnosti. Tieto jednotlivé postavenia majú rôzne úskalia a pravidlá z pohľadu daní, odvodov do fondov sociálneho a zdravotného zabezpečenia, ale aj z účtovného hľadiska.

V tomto článku sa dozviete viac o:

• spoločník ako zamestnanec spoločnosti
• spoločník ako konateľ, štatutár spoločnosti
• spoločník ako zamestnanec a konateľ spoločnosti
• spoločník a jeho príjem vo forme podielu na zisku

Spoločník ako zamestnanec spoločnosti

Spoločník obchodnej spoločnosti sa môže rozhodnúť, že bude v obchodnej spoločnosti pôsobiť ako zamestnanec. To znamená, že má uzatvorený pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Z pohľadu zákona o dani z príjmov a tiež z pohľadu odvodov vystupuje spoločník ako každý iný zamestnanec.

V prvom kroku si musí spoločník uvedomiť, že ak sa rozhodne byť zamestnancom, spoločnosť ako taká je jeho zamestnávateľ, a preto je potrebné, aby sa zaregistrovala na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti a to ku dňu, ku ktorému vznikla povinnosť vyplatiť príjem. Táto povinnosť musí byť splnená najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň. Príjem spoločníka ako zamestnanca bude posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov). 

Postup pri zdaňovaní príjmov spoločníka je taký istý ako u každého iného zamestnanca, tzn. spoločník podpíše v spoločnosti vyhlásenie, v ktorom uvedie, či si bude uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane, daňový bonus, či je poberateľom nejakého dôchodku a všetky ostatné skutočnosti vo vyhlásení uvedené.
 

Pokiaľ má spoločník podpísané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, alebo si nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje, príjem sa bude vždy zdaňovať preddavkom na daň z príjmov (§ 35 zákona o dani z príjmov).

Okrem dohodnutej odmeny za vykonanú prácu v pracovnej zmluve môže spoločník - zamestnanec dostávať iné peňažné aj nepeňažné príjmy. Z hľadiska zákona o cestovných náhradách sa spoločník posudzuje tak isto ako ostatní zamestnanci. To znamená, že príjem cestovných náhrad pri pracovných cestách je pre neho príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, a teda sa nezdaňuje okrem vreckového poskytnutého na zahraničných pracovných cestách.

Spoločník - zamestnanec má tiež nárok, podľa Zákonníka práce, na zabezpečenie stravy a pitného režimu zo strany zamestnávateľa. Takto poskytnutá hodnota stravy (v nepeňažnej forme a tiež nealkoholické nápoje na pracovisku) sú príjmy oslobodené od dane z príjmov, preto sa nezdaňujú.

Pokiaľ by spoločník - zamestnanec používal na vykonávanie svojej činnosti osobné motorové vozidlo zaradené v majetku spoločnosti a používal by ho aj na súkromné účely, čo je dosť bežná situácia v praxi, je potrebné toto používanie brať ako nepeňažný príjem spoločníka. Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla aj na súkromné účely sa zdaňuje vo výške 1% z obstarávacej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania. V prípade, žeby bolo spoločníkovi poskytnuté vozidlo, ktoré je z požičovne alebo nie je zaradené v majetku spoločnosti, výška nepeňažného príjmu pre účely zdanenia bude vyčíslená ako 1% z ceny vozidla u pôvodného vlastníka alebo z bežnej ceny motorového vozidla.

Z hľadiska odvodov do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia je spoločník v pracovnom pomere posudzovaný ako každý iný zamestnanec s príjmom zo závislej činnosti.

• Vymeriavacím základom pre odvody do zdravotnej poisťovne je príjem zo závislej činnosti a výška odvodu je 4% pre zamestnanca a 10% pre zamestnávateľa.
• Vymeriavacím základom pre odvody do fondov Sociálnej poisťovne je príjem zo závislej činnosti a výška odvodov je 9,4% pre zamestnanca a 25,2% pre zamestnávateľa.

Samozrejme, pri odvodoch do zdravotnej a sociálnej poisťovne platia pri určovaní vymeriavacieho základu výšky minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu:

• minimálny vymeriavací základ do zdravotnej poisťovne pre rok 2012 nie je za zamestnanca určený a maximálny vymeriavací základ je 2307 eur
• minimálny vymeriavací základ pre všetky poistenia v Sociálnej poisťovni nie je určený pre zamestnanca a zamestnávateľa
• maximálny vymeriavací základ pre nemocenské a garančné poistenie je 1153,50 eur
• maximálny vymeriavací základ pre starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné do rezervného fondu solidarity je 3076 eur
• pre úrazové poistenie maximálny vymeriavací základ neexistuje

Spoločník ako konateľ, štatutár spoločnosti

Spoločník obchodnej spoločnosti nemusí byť v spoločnosti zamestnaný ako zamestnanec. Môže za svoju prácu poberať odmenu za výkon funkcie konateľa. Z pohľadu zákona o dani z príjmov je tento príjem považovaný za príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov).

Spoločnosť ako taká nie je jeho zamestnávateľ, ale je potrebné, aby sa zaregistrovala na daňovom úrade za platiteľa dane zo závislej činnosti a to ku dňu, ku ktorému vznikla povinnosť vyplatiť príjem. Táto povinnosť musí byť splnená najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň.

Pokiaľ má spoločník podpísané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, alebo si nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje, príjem sa bude vždy zdaňovať preddavkom na daň z príjmov (§ 35 zákona o dani z príjmov).


Okrem dohodnutej odmeny za výkon funkcie môže konateľ dostávať iné peňažné aj nepeňažné príjmy. Z hľadiska zákona o cestovných náhradách sa konateľ posudzuje tak isto ako ostatní zamestnanci. To znamená, že príjem cestovných náhrad pri pracovných cestách je pre neho príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, preto sa nezdaňuje.

Pokiaľ by konateľ z titulu výkonu funkcie používal na vykonávanie svojej činnosti osobné motorové vozidlo zaradené v majetku spoločnosti a používal by ho aj na súkromné účely, čo je dosť bežná situácia v praxi, je potrebné toto používanie brať ako nepeňažný príjem spoločníka. Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla aj na súkromné účely sa zdaňuje vo výške 1% z obstarávacej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania. V prípade, že by bolo konateľovi poskytnuté vozidlo, ktoré je z požičovne alebo nie ja zaradené v majetku spoločnosti, výška nepeňažného príjmu pre účely zdanenia bude vyčíslená ako 1% z ceny vozidla u pôvodného vlastníka alebo z bežnej ceny motorového vozidla.

V prípade, že sa konateľovi poskytuje iba nepeňažné plnenie (napr. používa automobil zaradený do majetku spoločnosti aj na súkromné účely) a tento nepeňažný príjem sa mu zdaňuje, konateľ musí za toto používanie spoločnosti zaplatiť, keďže sa to nedá odpočítať od jeho príjmu.

Z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne sa konateľ spoločnosti bez pracovného pomeru posudzuje ako zamestnanec s príjmom zo závislej činnosti.

• Vymeriavacím základom pre odvody do zdravotnej poisťovne je príjem zo závislej činnosti a výška odvodu je 4% pre zamestnanca a 10% pre zamestnávateľa.
• Podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je potrebné odmenu za výkon funkcie konateľa posudzovať z hľadiska pravidelnosti jej vyplácania. Pokiaľ sa odmena za výkon funkcie konateľa vypláca pravidelne, z tejto odmeny je potrebné hradiť odvody nasledovne:

Legenda:

NP = nemocenské poistenie
PvN = poistenie v nezamestnanosti
DP + RFS = dôchodkové poistenie + rezervný fond solidarity
GP = garančné poistenie
UP = úrazové poistenie