Kde budete za 5 rokov?

Väčšine ľudí už bola položená večná a tak trochu otravná otázka: „Kde sa vidíte za 5 rokov?“ Samozrejme, zaznieva zvyčajne na pracovných pohovoroch, ale môže sa objaviť aj v priebehu rozhovoru na akcii smerujúcej k nadviazaniu kontaktov alebo na koktailovej párty.

Poznanie a odkomunikovanie svojich kariérnych cieľov je problémom dokonca aj pre najambicióznejších a najcieľavedomejších ľudí. Viete skutočne povedať, akú prácu budete vykonávať alebo akú by ste chceli robiť za päť rokov?
 

Kariérne ciele nekariéristu

Róbert sa dozvedel o voľnom mieste zástupcu dekana tak ako všetci ostatní na škole – prostredníctvom e-mailového oznamu. Vyučoval na fakulte účtovníctvo už 12 rokov a nedávno prevzal funkciu vedúceho oddelenia. Pred svojou akademickou kariérou pracoval v podnikateľskom prostredí, bol na pozícii CFO (chief financial officer – korporátny pracovník, ktorý zodpovedá v prvom rade za manažovanie finančného rizika korporácie) v maloobchodnej a výrobnej firme a pracoval istý čas aj ako viceprezident a manažér komerčného lízingu veľkej banky. Práca zástupcu dekana ho priťahovala, lebo mu prišla podobná pozíciám, v ktorých vynikal v podnikateľskej sfére. Róbert vedel, že ho teší byť v „pomocnej role“ viac, ako keby mal byť číslom jedna. I keď sa pozícia zástupcu dekana často považuje za predstupeň pre tých, kto sa nakoniec chcú stať dekanmi, Róbert sa o to nezaujímal. Nechcel byť v centre pozornosti, teraz ani v budúcnosti. A navyše každý v škole miloval súčasného dekana – Denisa.

Róbert si uvedomoval, že by bolo pre neho ťažko stráviteľné, keby musel pred výberovou komisiou hovoriť ako niekto, kto má v blízkej budúcnosti za lubom zosadiť Denisa. Keď sa ho pýtali na jeho plány do budúcnosti, Róbert bol úprimný: „Povedal som, že neprichádzam so žiadnym plánom na to, aby som sa stal dekanom. A pokiaľ Denis odíde, tak potiahnem vlak dovtedy, kým nebude zvolený nový dekan. Vždy som bol skvelým číslo 2. Som osoba, ktorá môže dokopať vaše číslo jedna k úspechu.“ Členovia výberovej komisie pochopili, že Róbert je nadšený touto prácou a takisto boli ohromení jeho úprimnosťou. Povedali, že za iných okolností by sa im takýto kandidát zdal byť málo ambiciózny, ale v tomto prípade ich jeho odpoveď jednoducho presvedčila, že je tou správnou osobou na daný typ práce. „Keď sa ľudia skutočne zaujímajú o prácu, sú schopní nasľubovať hory-doly. Myslím si, že ja by som sa necítil dobre, ak by som vyvolával nejaké falošné ilúzie a očakávania,“ hovorí Róbert. „Mojou motiváciou bolo zobrať túto prácu a pracovať bok po boku s Denisom, od ktorého by som sa mohol veľa naučiť.“

Neklamte o svojich predstavách budúcej kariéry

Pred tromi rokmi Linda pracovala ako „všestranný človek“ v oblasti ľudských zdrojov v malej firme, keď sa jej ozvala bývalá kolegyňa, ktorá pracovala teraz pre veľkú spoločnosť, s tým, či by nemala záujem pracovať pre nich na takej istej pozícii. Linda si nebola tak celkom istá, či chce pokračovať v kariére „dievčaťa pre všetko“. Túžila po odbornejšej práci. „Prišla som na personálne oddelenie s tým, že sa chcem stať profesionálnym personalistom, nie všestranne využívanou osobou,“ povedala. Ale priateľka ju ubezpečila, že v budúcnosti sa vo veľkej firme celkom určite vyskytnú aj voľné miesta na špecializovanejšie pozície, takže Linda sa nakoniec prihlásila na pohovor.

Ivan, vedúci oddelenia, ktorému by poskytovala podporu, sa jej počas pohovoru spýtal: „Chceli by ste niekedy v budúcnosti riadiť personálne oddelenie?“ Ivan bol veľmi ambiciózny senior manažér. Linda odpovedala: „Ja vám ani neviem povedať.“ Okamžite zaregistrovala Ivanovu reakciu. Úplne sa zmenila reč jeho tela, posadil sa hlboko do kresla. Potom ale bližšie rozviedla svoju odpoveď: „Z prestížneho hľadiska áno, ale takisto mám rada vyučovanie a výskum. Som mladá, chcem deti a rodinu a pracujem s dosť veľa ženami na personálnom oddelení, aby som si uvedomila, že často nedosiahneme to, po čom túžime. Je skutočne náročné v tomto bode mojej kariéry vidieť ďalej ako tri roky dopredu.“ Ivan sa odmlčal na dlhší čas a potom riekol: „Toto je jedna z najúprimnejších odpovedí, akú som kedy počul.“ Po pohovore sa Linda obávala, že možno neuspela, ale bola rada, že sa rozhodla odpovedať úprimne. „Neklamem na pohovoroch,“ hovorí. Linda tú prácu nakoniec dostala a čoskoro po nástupe do práce sa jej Ivan priznal, že ho najskôr jej odpoveď na pohovore vydesila. Ale keď o nej popremýšľal, uvedomil si, aký hlboký zmysel má. Dokázala mu, že Linda je jednak premýšľavá osôbka a jednak má vážny záujem na budovaní svojej kariéry. Linda pracovala ako dievča pre všetko v oblasti personalistiky na Ivanovom oddelení asi 17 mesiacov. Potom bola, tak ako aj dúfala, povýšená na jej súčasnú odbornejšiu pozíciu, z ktorej riadi globálny program rozvoja vodcovstva pre vysoko výkonných manažérov.

Je dôležité mať kariérne plány

V dnešnom pracovnom svete kariéry zažívame nepredvídateľné zvraty a obraty a budúcnosť je často neistá. „Predvídať to, čo bude za 5 rokov, je veľmi ťažké. Väčšina firiem nevie, čo bude žiadané za dva či tri roky,“ konštatuje J. Weintraub, profesor manažmentu. Aj keď je zložité odpovedať na takúto otázku, Weintraub a jeho kolega T. Butler sa zhodujú v názore, že musíte byť pripravený na ňu odpovedať. A musíte sa postarať, aby sa vaše predstavy o budúcnosti dostali do každého rozhovoru s človekom z vášho odboru. „Každý, s kým hovoríte alebo koho stretnete, je potenciálnym pracovným kontaktom – teraz alebo v budúcnosti,“ hovorí Weintraub. Prvý krok spočíva v tom, že si nájdete odpoveď sám pre seba.

Musíte vyjasniť sám sebe, čo plánujete robiť vo svojom pracovnom živote pred tým, než to sebavedome rozhlásite pred ostatnými.